Blog o Vianociach a vianočných stromčekoch

Stačí zavesiť malú zelenú vetvičku nad dvere a zrazu sa od nás očakáva bozk. Odkiaľ sa tento zvláštny vianočný zvyk vlastne vzal?

Vianočný stromček pôsobí ako tradícia stará od nepamäti, do slovenských dedinských domácností však vo väčšom prenikol až začiatkom 20. storočia. A spočiatku často nestál na zemi, ale visel zo stropu.

Vieme, že kapria šupina nám nezvýši zostatok na účte a zdravie rodiny neurčí rozkrojené jablko. Napriek tomu tieto úkony každý rok opakujeme. Možno preto, že ich skutočný význam už dávno nie je v mágii.

Najčastejšie odzdobujeme stromček na Troch kráľov, no liturgický kalendár aj staršie rodinné zvyky poznajú iné termíny. Ktorý z nich je teda správny?

Po adventnom pôste, Štedrom večeri a pokojnom prvom sviatku vianočnom prišiel deň, keď sa hudba mohla konečne ozvať naplno. Štefanská zábava bola pre mladých prvou veľkou príležitosťou tancovať, stretnúť sa a na chvíľu uniknúť spod rodinného dohľadu.

Počas sviatkov sa niekedy viac presúvame, než oddychujeme. Odmietnuť jednu návštevu však neznamená, že nám na rodine nezáleží.

Niekedy stačí jedna otázka o svadbe, výplate alebo politike a pokojný Štedrý večer dostane úplne iný program. Máme pre vás niekoľko spôsobov, ako rozhovor zvládnuť bez hádky a bez toho, aby ste museli vysvetľovať celý svoj život.

Pred vyprážaným kaprom so zemiakovým šalátom neostal štedrovečerný stôl prázdny. Boli na ňom kaše, strukoviny, huby, opekance aj ryby pripravené úplne inak, než ich poznáme dnes.

Jeden tanier, príbor a prázdna stolička. Miesto navyše pri štedrovečernom stole nebolo výsledkom zlého počítania, ale symbolom pohostinnosti, spomienky a rodinnej súdržnosti.

Kto na Štedrý deň vydrží nejesť až do večere, uvidí zlaté prasiatko. Aspoň tak to sľubovali naši predkovia deťom, ktoré podozrivo často krúžili okolo vianočného pečiva.