Čo sa jedlo na Vianoce skôr, než sa kapor stal sviatočnou klasikou?

Keď si dnes predstavíme štedrovečernú večeru, väčšine z nás napadne kapor, zemiakový šalát a každoročná otázka, či v ňom má byť hrášok. Toto menu pôsobí tak tradične, akoby ho pripravovali už naši prapredkovia. V skutočnosti je však jeho dnešná podoba pomerne mladá.

Pred vyprážaným kaprom neexistovalo jedno spoločné vianočné menu pre celé Slovensko. Jedlo sa to, čo rodina dopestovala, uskladnila alebo dokázala zohnať vo svojom okolí. Preto sa stôl menil nielen medzi regiónmi, ale aj medzi susednými dedinami.

Sviatočné neznamenalo drahé

Štedrovečerná večera mala byť bohatá počtom jedál, nie nevyhnutne cenou surovín. Na stôl sa prinášali obilniny, strukoviny, kapusta, zemiaky, mak, orechy, med, sušené huby a ovocie. Boli to bežné zásoby vidieckej domácnosti, počas Vianoc však získavali slávnostný a symbolický význam.

Hrach, šošovica a fazuľa mali priniesť hojnosť. Mak so stovkami drobných zrniečok sľuboval dostatok a peniaze. Med predstavoval zdravie a dobré vzťahy. Rodina mala ochutnať čo najviac z toho, čo sa na gazdovstve urodilo, aby bola úroda bohatá aj v nasledujúcom roku.

Nešlo pritom o obrovské porcie. Z každého chodu si ľudia často dali iba trochu. Štedrosť sa ukazovala rozmanitosťou stola, nie súťažou o to, kto potrebuje po večeri väčšiu pohovku.

Polievka mohla byť kapustová, hubová aj ovocná

Dôležitou súčasťou večere bola polievka, no kapustnica nebola jedinou možnosťou. Varili sa polievky zo šošovice, hrachu alebo fazule, zo sušených húb a v niektorých oblastiach aj zo sušeného ovocia. Na východe sa pripravoval kyseľ, kyslá polievka z obilninového základu.

Aj samotná kapustnica vyzerala inak než dnešná verzia s klobásou a údeným mäsom. V katolíckych rodinách bývala pre pôst bezmäsitá, ochutená hubami alebo sušenými slivkami. Evanjelické domácnosti mali pravidlá voľnejšie, preto sa u nich mohli na stole objaviť klobásky, slanina, huspenina či iné zabíjačkové jedlá.

Medzi tradičné štedrovečerné pokrmy patrili aj múčne jedlá, napríklad pirohy, rezance s makom a opekance. Tie poznáme pod rôznymi názvami ako bobáľky, pupáky či pupáčiky. Kúsky cesta sa zaliali teplým mliekom alebo sladkou vodou a posypali makom, prípadne poliali medom.

Ryba bola na stole skôr než kapor

Ryba neprišla na Vianoce až s kaprom. V katolíckom prostredí sa považovala za pôstne jedlo, preto sa na štedrovečernom stole objavovala už dávnejšie. Nebola však dostupná všade a už vôbec nemusela byť vyprážaná.

Jedli sa ryby, ktoré boli dostupné v miestnych riekach, potokoch alebo rybníkoch. Mohli sa variť, piecť, údiť, sušiť či nakladať do kyslého nálevu. Na stole sa objavovali napríklad pstruhy, zubáče a ďalšie sladkovodné ryby.

Rozhodoval región aj majetok rodiny. V horskej dedine bez rybníka mohla byť ryba vzácnosťou, zatiaľ čo pri riekach a v rybnikárskych oblastiach bola prirodzenou súčasťou jedálnička. Preto by sme len ťažko našli jedno jedlo, ktoré kapor jednoducho „nahradil“.

Vyprážaný kapor so šalátom je mladšia dvojica

Chov kaprov sa v našom priestore rozširoval spolu s rybnikárstvom. Kapor bol vhodný na chov, dal sa prepravovať živý a postupne sa stal dostupnejším než mnohé iné ryby. Najskôr sa však zväčša varil alebo piekol.

Vyprážanie sa na Slovensku výraznejšie rozšírilo počas prvej polovice 20. storočia. Kombinácia vyprážaného kapra a majonézového zemiakového šalátu sa v domácnostiach pevnejšie usadila až po druhej svetovej vojne, najmä v 50. rokoch.

To znamená, že jedlo, ktoré dnes považujeme za tradíciu starých mám, môže byť v skutočnosti tradíciou našich starých mám iba od ich mladosti. Na vianočné pomery je kapor so šalátom takmer novinka. 🎄

Pôvodná tradícia nebola jeden recept

Staršia štedrovečerná večera nemala jednotnú podobu. Bola obrazom regiónu, vierovyznania, úrody aj možností konkrétnej domácnosti. Niekde dominovali pirohy a bobaľky, inde kaše, strukovinová polievka, huby alebo ryba.

Možno práve preto nemá veľký zmysel hádať sa, či na Vianoce „musí“ byť kapor. Tradície sa vždy menili podľa toho, čo ľudia mali k dispozícii a čo považovali za sviatočné.

Ak teda u vás vedľa rozsvieteného stromčeka pristane pstruh, rezeň alebo tanier makových opekancov, Vianoce tým nestrácajú svoju pravosť. Skôr pokračujú v tom, čo robili celé generácie pred nami – každá rodina si vytvára vlastnú sviatočnú klasiku.

Foto zdroj: Founding Farmers