Prečo sa pri štedrovečernom stole prestieralo jedno miesto navyše?

Všetci členovia rodiny už sedia, večera môže začať, no jedno miesto zostáva prázdne. Je na ňom tanier, príbor a niekedy aj pohár, akoby sme ešte na niekoho čakali. Nie je to chyba pri prestieraní. Prázdne miesto patrí medzi najtichšie zvyky Štedrého večera.

Jeho význam nebol v každej domácnosti rovnaký. Niekde čakalo na neznámeho pocestného, inde na osamelého človeka a v ďalších rodinách symbolicky patrilo tým, ktorí už pri stole sedieť nemohli.

Miesto pre nečakaného hosťa

Jedno z najznámejších vysvetlení hovorí, že voľné miesto bolo pripravené pre náhodného návštevníka. Ak niekto zaklopal na dvere, rodina ho nemala odmietnuť a poslať preč hladného.

V minulosti mohlo ísť o pocestného, suseda, chudobného človeka alebo niekoho, kto zostal na sviatky sám. Zimné cestovanie bolo náročnejšie a ľudia si nemohli zavolať taxík ani rezervovať poslednú voľnú izbu cez telefón. Otvorené dvere a tanier teplého jedla preto mali omnoho praktickejší význam než dnes.

Prázdne miesto vyjadrovalo pohostinnosť, milosrdenstvo a ochotu podeliť sa. Štedrosť Štedrého večera sa totiž nemerala počtom darčekov pod stromčekom, ale aj tým, či sme boli pripravení prijať k stolu niekoho ďalšieho. Historické opisy spomínajú prestieranie pre náhodného prichádzajúceho, osamelého človeka, ale aj zosnulého člena rodiny.

Prázdna stolička pripomínala zosnulých

V ďalších rodinách bolo miesto navyše venované príbuzným, ktorí zomreli. Vianoce boli chvíľou, keď sa mala stretnúť celá rodina, a symbolicky z nej neboli vylúčení ani tí, ktorí už nežili.

Naši predkovia verili, že počas významných sviatočných dní je hranica medzi svetom živých a zosnulých tenšia. Duše predkov sa mohli vracať domov, preto pre ne nechávali miesto, jedlo alebo aspoň omrvinky zo štedrovečerného stola.

Nemusíme túto predstavu chápať doslovne. Aj dnes môže prázdny tanier vyjadrovať, že na blízkeho človeka nezabúdame. Práve počas Vianoc býva neprítomnosť niekoho, kto kedysi sedával na svojom obvyklom mieste, mimoriadne výrazná.

Etnologička Katarína Nádaská spomína prestieranie jedného miesta navyše práve ako spôsob pripomínania zosnulých členov rodiny. Zároveň upozorňuje, že najdôležitejšou súčasťou sviatkov bola rodinná súdržnosť a pokoj.

Jeden zvyk mohol mať viac významov

Nemusíme rozhodnúť, či tanier patril pocestnému, chudobnému človeku alebo zosnulému predkovi. Ľudové tradície málokedy fungovali podľa jedného návodu pre celé Slovensko. Menili sa medzi regiónmi, dedinami aj jednotlivými rodinami.

Niekde prestreli celý príbor, inde nechali iba tanier. V jednej domácnosti išlo o kresťanské gesto pomoci, v druhej o spomienku a v tretej jednoducho o zvyk zdedený po starých rodičoch. Obe hlavné vysvetlenia však spája rovnaká myšlienka: pri štedrovečernom stole by nikto nemal zostať zabudnutý.

Má prázdne miesto význam aj dnes?

Dnes je málo pravdepodobné, že nám počas večere zaklope na dvere neznámy pocestný. Voľný tanier však môže stále niesť zmysel. Môže pripomínať starých rodičov, člena rodiny žijúceho v zahraničí alebo niekoho, kto tento rok nemohol prísť.

Tradíciu nemusíme dodržiavať zo strachu, že porušenie prinesie nešťastie. Môžeme ju vnímať ako krátke zastavenie pred večerou. Kým sa rozsvietia svetielka na stromčeku a začne sa tradičná diskusia o tom, či je kapustnica dostatočne kyslá, pripomenieme si ľudí, ktorí k našim Vianociam patria.

Prázdna stolička tak v skutočnosti nemusí byť úplne prázdna. Môže na nej sedieť spomienka, otvorenosť voči druhým a tiché uistenie, že za naším stolom sa miesto navyše vždy nájde. 🎄

Foto zdroj: Maindenhead Planning