Štefanské zábavy: prečo sa po dvoch sviatočných dňoch konečne mohlo tancovať?

Štedrý večer patril rodine, spoločnej večeri a zvykom, ktoré sa mali dodržať v presnom poradí. Prvý sviatok vianočný bol pokojný, slávnostný a spojený s návštevou kostola. Hudba síce znela v podobe kolied, no na divoké tancovanie ešte nebol vhodný čas.

Potom prišiel 26. december a atmosféra sa zmenila. Na sviatok svätého Štefana sa otvorili krčmy a spoločenské miestnosti, zavolali sa muzikanti a mladí ľudia konečne vyrazili na zábavu.

Po niekoľkých týždňoch obmedzení sa začínalo tancovať vo veľkom.

Advent nebol obdobím tanečných večierkov

Dnes počas adventu navštevujeme firemné večierky, trhy, koncerty aj predvianočné párty. V minulosti mal advent omnoho pokojnejší a prísnejší charakter. Bol časom duchovnej prípravy, pôstu a obmedzenia hlučnej zábavy.

Nekonali sa svadby ani verejné tanečné veselice. Poslednou veľkou príležitosťou zatancovať si pred Vianocami bývala katarínska zábava okolo 25. novembra. Potom nasledovalo niekoľko týždňov bez tanca a muziky. Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru uvádza, že zákaz tanečných zábav a svadieb počas adventu siaha v cirkevnom prostredí až do stredoveku.

Keď sa adventné obdobie skončilo a prešiel pokojný prvý sviatok vianočný, ľudia mali prirodzenú potrebu znovu sa stretnúť. Štefanská zábava preto nebola iba ďalšou párty v kalendári. Bola prvou verejnou tanečnou zábavou po dlhej prestávke.

Ak si predstavíme, že by sme od konca novembra nesmeli ísť na koncert, svadbu ani večierok, nadšenie z 26. decembra začína dávať väčší zmysel.

Prečo práve na svätého Štefana?

Druhý sviatok vianočný je zasvätený svätému Štefanovi, ktorý sa považuje za prvého kresťanského mučeníka. Samotné tanečné zábavy však nevznikli ako pripomienka jeho tragického osudu. Rozhodujúcejšie bolo miesto sviatku v kalendári.

Štedrý deň a Božie narodenie mali vážny, rodinný a náboženský charakter. Na Štefana sa už pravidlá uvoľnili. Mohlo sa chodiť po návštevách, vinšovať, koledovať a oslavovať meniny početných Štefanov.

Z tichých Vianoc sa postupne stával spoločenskejší sviatok. Rodina už mala za sebou večeru aj hlavné obrady, stromček bol rozsvietený a mladí mohli konečne vyraziť medzi rovesníkov. 🎄

Zábavu pripravovali najmä mladí ľudia

Štefanské zábavy sa konali v krčmách, hostincoch, spoločenských domoch alebo v priestoroch, ktoré sa na túto príležitosť upravili. Muselo sa vytvoriť miesto na tanec a zabezpečiť hudbu, jedlo aj pitie.

Organizácie sa často ujímali slobodní mládenci. Z adventných obchôdzok si odkladali výslužku a zásoby, ktoré potom poskytli dievčatám. Tie z nich pripravili jedlo a pečivo pre účastníkov. Na výsledku sa tak podieľala celá mladá komunita.

Nešlo iba o tancovanie. Štefanská zábava bola jedným z miest, kde sa mladí ľudia mohli zoznámiť, ukázať v najlepšom sviatočnom oblečení a stráviť čas bez neustálej prítomnosti rodičov.

Niektoré tanečné partnerstvá vraj pokračovali aj po sviatkoch a mohli sa skončiť svadbou. Po mesiaci bez zábav teda stačil jeden vydarený tanec a rodina mala tému na rozhovor až do ďalších Vianoc.

Na Štefana ožívala celá dedina

Deň nesprevádzala iba večerná veselica. Mládenci chodili po domoch, vinšovali a navštevovali mužov s menom Štefan. Oslávenci ich pohostili koláčmi, jedlom, vínom alebo pálenkou.

V niektorých regiónoch sa konali jazdy na koňoch, sánkovanie či rôzne žartovné obyčaje. Sviatok súvisel aj so životom sluhov a slúžok, ktorých pracovná služba sa tradične dohadovala „od Štefana do Štefana“. Práve v tomto období mohli zmeniť gazdu alebo sa dohodnúť na ďalšom roku.

Štefan tak predstavoval malý predel. Končilo sa obdobie ticha a začínala sa spoločenskejšia časť zimy, ktorá neskôr pokračovala silvestrovskými a fašiangovými zábavami.

Prečo sa tradícia udržala dodnes?

Moderná štefanská zábava už nemusí mať podobu dedinskej veselice s ľudovou hudbou. Môže ísť o koncert, diskotéku, tanečný večer alebo obyčajné stretnutie partie v miestnom podniku.

Jej funkcia však zostala prekvapivo podobná. Po dvoch dňoch strávených doma prichádza chuť stretnúť kamarátov a porozprávať sa aj s niekým, kto sa nebude pýtať, či sme si ešte dali šalát.

Etnologička Katarína Nádaská pripomína, že štefanské zábavy boli určené najmä mladým a často trvali od popoludnia až do rána. Aj dnes je 26. december príležitosťou opustiť na chvíľu rodičovský dom a stretnúť ľudí, ktorí sa na sviatky vrátili do rodného mesta alebo dediny.

Štefanská zábava prežila preto, že presne zapadá do rytmu sviatkov. Najskôr sme spolu doma, potom potrebujeme trochu pohybu, hudby a inej spoločnosti.

Po dvoch dňoch s rodinou totiž niekedy netúžime odísť preto, že ju nemáme radi. Len si potrebujeme zatancovať s ľuďmi, ktorí nepoznajú všetky naše detské prezývky. 🎅

Foto zdroj: The Brewery London