Prečo sa na Štedrý deň držal pôst a odkiaľ pochádza zlaté prasiatko?

Na Štedrý deň bývala kuchyňa plná vôní, no jesť sa ešte nesmelo. Koláče už boli upečené, kapustnica sa zohrievala a z hrncov mizli kúsky jedla za dodnes nevysvetlených okolností. Deťom sa preto sľubovalo, že ak vydržia až do večere, uvidia zlaté prasiatko.

Bola to rozprávková odmena za trpezlivosť, ale aj spojenie dvoch rozdielnych tradícií. Kresťanského pôstu a oveľa starších predstáv o slnku, hojnosti a zimnom slnovrate.

Pôst mal človeka pripraviť na sviatok

Štedrý deň bol posledným dňom adventu a časom prípravy na narodenie Ježiša Krista. Pôst nemal byť obyčajným hladovaním. Predstavoval vedomé obmedzenie, stíšenie a pripomenutie, že sviatky nie sú iba o plnom stole.

Pravidlá sa líšili podľa obdobia aj regiónu. Niekde ľudia nejedli až do východu prvej hviezdy, inde si počas dňa dali jednoduché bezmäsité jedlo. Aj štedrovečerná večera mala dlho pôstny charakter, preto sa na stole objavovali strukoviny, huby, kaše, kapusta a neskôr ryby.

Cirkevný pôst sa postupne prepojil s domácimi zvykmi. Pre dospelých mal duchovný význam, deťom však bolo potrebné ponúknuť presvedčivejší dôvod, prečo nesmú ochutnať každý koláč, ktorý sa objaví na stole. A práve tu prichádza na scénu zlaté prasiatko. Podľa tradície ho mal uvidieť ten, kto vydržal bez jedla až do večera.

Prečo práve prasiatko?

Presný okamih, keď sa prasiatko spojilo so štedrým dňom, nepoznáme. Najčastejšie vysvetlenie nás však vedie do predkresťanského obdobia a k oslavám zimného slnovratu.

Prasa bolo v rôznych európskych kultúrach symbolom hojnosti, plodnosti a prosperity. Domácnosť, ktorá mala dostatok mäsa, bola zabezpečená na zimu. Zlatá farba sa zase spájala so slnkom, svetlom a postupným návratom dlhších dní. Zlaté prasiatko tak mohlo predstavovať prísľub, že zima sa raz skončí a príroda znovu prinesie úrodu.

Keď sa staršie ľudové predstavy stretli s kresťanským pôstom, vznikla tradícia, ktorá bola dostatočne tajomná pre deti a zároveň praktická pre rodičov. Dieťa čakalo na zázračné zviera, zatiaľ čo večera mala aspoň malú šancu doraziť na stôl kompletná. 🎄

Videlo ho niekedy vôbec niektoré dieťa?

Zlaté prasiatko sa malo ukázať pri západe slnka alebo po objavení prvej hviezdy. Niekedy vraj prebehlo po stene či strope iba ako krátky zlatý záblesk.

Takému zjaveniu mohli trochu pomôcť aj dospelí. Odraz svetla od sklíčka alebo zrkadielka vytvoril na stene pohybujúcu sa žiaru, ktorú si detská predstavivosť ľahko doplnila na prasiatko. Dnes by podobný efekt pravdepodobne zvládli svetielka na stromčeku, hoci deti by od nás zrejme žiadali fotografický dôkaz a presnú polohu prasiatka. 🙂

Najstaršie písomné zmienky o tomto zvyku v českých krajinách siahajú najmenej do konca 16. storočia. Tradícia teda nevznikla vďaka modernej reklame, hoci známy televízny spot jej dal nový život a prasiatko opäť pripomenul celej generácii.

Musíme sa postiť aj dnes?

Dnes už pôst na Štedrý deň väčšina rodín nevníma ako prísne pravidlo. Niekto celý deň neje mäso, iný si dá ľahký obed a niekto ochutná šalát ešte pred večerou „iba kvôli kontrole“. Súčasná katolícka prax neprikazuje 24. decembra všeobecný prísny pôst, zostáva teda najmä osobným alebo rodinným rozhodnutím.

Zmyslom tradície však nikdy nebolo trápiť sa hladom. Pôst vytváral hranicu medzi obyčajným dňom a sviatočným večerom. Po celodennom čakaní mala spoločná večera inú váhu a rodina si výraznejšie uvedomovala, že prichádza výnimočný okamih.

A zlaté prasiatko? To môžeme pokojne ponechať v príbehu. Pripomína nám trpezlivosť, nádej na návrat svetla a predstavu hojnosti, ktorá kedysi neznamenala preplnený nákupný košík, ale istotu, že rodina bezpečne prežije zimu.

Ak ho ani tento rok neuvidíme, nemusíme byť sklamaní. Možno sme sa len príliš skoro pozreli na vianočné pečivo. 🎅

Foto zdroj: Inbox