- Štítky blogu
- 3dstromcek
- vianoce
- Vianoce
- Vianočný stromček
- Dokonaly vianocny stromcek
- Slovenske tradicie
- Vianoce na slovensku
- 3Dihlicie
- Dekoracie
- Zima
- tradicie
- Ihlicie vianocneho stromceka
- Vianočné ozdoby
- Vianocne trendy
- Ihlicie na stromceku
- Vianocne svetielka
- 3D ihličie
- Slovenske stromy
- Ako sa pripraviť na zimu
- 3D stromček
- Zdobenie stromceka
- Dokonaly stromcek
- zima
- Ihličie na vianoce
- vianocne tradicie
- Ozdoby na stromček
- Výzdoba domu
- Vianočná výzdoba
- stedra vecera
- Ozdoba
- zdobenie stromceka
- Dokonalý vianočný stromček
- cestovanie
- slovenske tradicie
- Ihlicie na vianoce
- svet
- vianocne svetielka
- Slovenske stromceky
- advent
- VianočnýStromček
- Zima v záhrade
- Ako zazimovať
- Akozazimovať
- dokonaly stromcek
- dokonaly vianocny stromcek
- vianocne rozpravky
- darceky
- dekoracie
- zahrada
Kontaktujte ma.
Prečo jeme na Vianoce kapra? Od pôstneho jedla k symbolu Štedrého večera
Prečo jeme na Vianoce kapra? Od pôstneho jedla k symbolu Štedrého večera
Stačí si predstaviť Štedrý večer. V izbe svieti stromček, z kuchyne vonia zemiakový šalát a pri stole sa skôr či neskôr ozve upozornenie: „Jedz pomaly, sú tam kosti.“ Kapor patrí k našim Vianociam tak prirodzene, až máme pocit, že ho jedli už naši najvzdialenejší predkovia.
Lenže nejedli. Aspoň nie všetci a už vôbec nie v podobe vyprážaného filé s majonézovým šalátom.
Na začiatku nebol kapor, ale pôst
Základom celej tradície bol Štedrý deň ako pôstny deň. V katolíckych rodinách sa až do večere nejedlo mäso a samotná večera mala prevažne bezmäsitý charakter. Na stole sa objavovali strukoviny, kapusta, huby, obilninové kaše, opekance, mak, med a sušené ovocie.
Ryba bola prípustná aj počas pôstu, a preto sa postupne stala vhodným sviatočným jedlom. Nebolo to však rovnaké v každej domácnosti. U evanjelikov mohlo byť súčasťou štedrovečernej večere aj mäso a jedálny lístok sa výrazne menil podľa regiónu, vierovyznania aj možností konkrétnej rodiny.
Inými slovami, jednotná „pravá slovenská večera“ nikdy úplne neexistovala. Na jednom stole bola kapustnica, na druhom hubová polievka a o pár dedín ďalej pirohy či šošovica. Vianoce boli vždy trochu miestnym rodinným receptom.
Ryba ešte automaticky neznamenala kapra
Ak sa ryba na stole objavila, často pochádzala z blízkej rieky alebo z toho, čo bolo práve dostupné. Jedli sa pstruhy, sumce, hlavátky, úhory aj ďalšie sladkovodné ryby. Pripravovali sa varením, dusením alebo pečením, nie nevyhnutne obaľovaním v trojobale.
Kapor bol na našom území známy dávno predtým, než sa stal vianočnou samozrejmosťou. Nájdeme ho napríklad aj v Prvej kuchárskej knihe v slovenskej reči od Jána Babilona z roku 1870. Vtedajší recept však pracoval s maslom, smotanou, kaparami a octom. K dnešnému tanieru s rezom citróna mal ešte celkom ďaleko.
Ako sa z kapra stal hlavný hrdina večere
Zlom nastal až v 20. storočí, najmä po druhej svetovej vojne. Kapry sa začali vo väčšom chovať špeciálne pre vianočný predaj, vďaka čomu boli dostupné pre omnoho viac domácností. Približne v rovnakom období sa rozšírila aj kombinácia vyprážanej ryby a zemiakového šalátu s majonézou.
Etnologička Katarína Nádaská uvádza, že kapor sa stal bežnou vianočnou rybou na Slovensku až v druhej polovici 20. storočia. To znamená, že tradícia, ktorú dnes vnímame ako takmer odvekú, je v skutočnosti stará len niekoľko generácií.
A predsa sa ujala mimoriadne silno. Kapor bol dostupný, dal sa chovať vo väčšom množstve a hodil sa do pôstneho jedálneho lístka. Postupne sa k nemu pridali ďalšie spomienky: predvianočný predaj rýb, kapor vo vani, šupina vložená do peňaženky a každoročná rodinná diskusia o tom, kto tentoraz nájde najviac kostí.
Tradícia nemusí byť prastará, aby bola skutočná
Na zvykoch je zaujímavé práve to, ako rýchlo dokážu pôsobiť večne. Stačí, že ich poznáme od detstva, robili ich naši rodičia a pamätajú si ich aj starí rodičia. V tej chvíli sa z jedla nestáva iba recept, ale súčasť rodinnej pamäti.
Aj my si kapra nespájame iba s chuťou. Patrí k zvuku vyprážania, vôni stromčeka, slávnostnému obrusu a chvíli, keď si konečne všetci sadneme za jeden stôl. 🎄
To však neznamená, že bez kapra nie sú Vianoce „pravé“. Ak ho nemáte radi, pokojne ho môže nahradiť pstruh, losos, rybie filé alebo úplne iné rodinné jedlo. Aj naši predkovia varili z toho, čo mali dostupné, a jednotlivé regióny sa od seba výrazne líšili.
Kapor sa stal symbolom Štedrého večera nie preto, že by na stole musel byť odjakživa. Stal sa ním preto, že sme ho začali rok čo rok pripravovať, spájať s rodinou a odovzdávať ďalšej generácii. A presne takto tradície vznikajú – nenápadne, opakovaním a spoločnými spomienkami. ❄️
Foto zdroj: Expats.cz





.png)

